Smrť nie je koniec..

Tento svet je iný v akom doteraz žila Martina. Nikdy nevidela toľko bolesti, toľko ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
"Môžme im pomôcť všetkým?"
"Nie, to sa nedá a od toho tu nie sme."
"Tak prečo sme tu?"
"Keby sme tu neboli, nádej by vymizla a pre ľudí by sa smrť stala ľahostajnou, pretože by časom pochopili, že nemakú nádej jej uniknúť. A to sa nikdy nesmie stať."
"Prečo? Nebolo by lepšie keby sa ľudia kvoli smrti netrápili, brali by ju ako súčasť života a nielen ako obrázky z novín a televízie, ktoré sa neskôr stanú aj ich skutočnosťou?"
"Keby sa ľudia vyrovnali so smrťou skončilo by sa trápenie. V tomto smere máš pravdu, ale.."
Zrazu sa strhli z výšky zasneženého štítu, pod nimi lavína doháňala troch lyžiarov. Jednému sa podarilo za ich pomoci uniknúť no ďalších dvoch lavína zmietla.
"Teraz mu zostáva iba nádej, že sa k nim dostane pomoc skôr ako ich opustia duše. Preto sme zachránili iba jedného."
"Ako vieš čo som sa chcela spýtať?" zostala trochu užasnutá Martina.
"Pomaly sa stávame jednou. I keď nikdy nezaniknú naše dva hlasy, mysle sa za chvílu spoja a i tie najtajnejšie myšlienky budú naše spoločné."
"Ale i tak sme mali šancu zachrániť všetkých troch." zamrmlala Martina.
"Áno. Ale keby sme zachraňovali každého a nevedeli by sme si vybrať bol by to náš koniec. Na čo je nádej keď sa i tak všetko dobre skončí?"
"Ešte si mi neodpovedala na otázku prečo sme tu a pomáhame luďom zachrániť sa pred smrťou."
"A jasné. Keby bola každému ľahostajná jeho smrť vznikol by chaos. Nič iné iba chaos. Ludia by získali odvahu na skutky, ktoré sú ďaleko nad ich možnosťami. Prežili by iba ty najsilnejší a aj to len dovtedy, kým by sa nenašiel niekto, kto by ich premohol. Nádej v ich srdciach nikdy nesmie zomrieť to si musíš pamätať."
Už zas stáli na vrchole zasneženého vrchu. Pod nimi sa mrvili malé postavičky hľadajúce druhého lyžiara. Po desiatich minútach našli jedno telo. Jeden z lyžiarov prežil, Martina cítila ten príval nádeje od záchranárov. Ten však trval iba ďalších päť minút. Nasledoval smútok a beznádej, našli tretieho lyžiara, mŕtveho v neprirodzenej polohe. Vtedy sa Martina pozrela okolo seba, cítila tú krásu okolo seba a v tej kráse krutosť, ktorá sa v nej skrývala.