Smrť nie je koniec..

"Čo sa to tu deje? Prečo.."
"Odchádzajú tam, odkiaľ sa už nevrátia. Vybrali si cestu pokoja."
"Ale.."
"Nie všetci chcú bojovať. Ich štastie, ktoré vidíš je len ilúzia a pobláznenie z udalostí, ktoré prežili."
"Ale veď ako môžu? Ako môžu takto odísť?"
"Pretože chcú. Ako vidím odpoveď na moje predošlé otázky ti je ešte vzdialená. Duše čo tu vidíš sú prvý z posledných. Prvý čo opúšťajú Vás, Posledných čo ste zostali bojovať s osudom."
"Posledných? To už nik iný nepríde?"
"Posledný ste vy. Všetky duše čo sem prišli sú Posledný. Tak Vás voláme. Posledná nádej pre ľudí, posledný stupeň pred odchodom do nekonečna, posledné brnenie pred osudom."
"Ak nájdem odpovede, pochopím všetky tieto deje?"
Kchrónz vyzeral pobavene touto otázkou. "To by bolo príliš jednoduché. Bude trvať stovky rokov, aby si pochopila a dostala odpoveď aspoň na väčšinu svojich otázok. Samozrejme ak sa ti dovtedy podarí vydržať a neodídeš do nekonečna."
"Čo je vlastne to nekonečno? A prečo sa odtiaľ nedá vrátiť?"
"Sama si si tou druhou otázkou odpovedala na tú prvú. Nik nevie čo je za bránou, pretože nik sa odtiaľ ešte nevrátil."
Zrazu piskotavý zvuk prerušil všetok šum hlasov a myšlienok. Tenká štrbina v stene akoby začala vsávať všetko naokolo. I Maťu to ťahalo len mala dosť síl a hlavne odhodlania, aby sa udržala. Okolo nej zmizlo veľa duší.
"Viac ako naposledy." Povzdychol si Kchrónz. "Každým razom odchádza viac duší."
"Nedá sa tomu nejak zabrániť?"
"Nie, toto je prvá skúška a ty si ňou akorát prešla. Kto nemá dostatočne silnú vôľu a odhodlanie nemôže uspieť.