Smrť nie je koniec..

"Je to ako včera.. Už len spomínam ako to začalo.. Ani neviem či na to chcem myslieť však to bola miestenka sem, do tejto truhly na ktorú práve dopadá kamenie..
Nevadí, takto sa platí keď si človek myslí, že je výnimočný tak ako ďalší, ktorých spoznal. Takto platím za svoji naivitu..
Poznanie. Heh taká blbosť. Čo ma to len vtedy napadlo, nemohol som radšej behať tak ako ostatní s partiou niekde po baroch a užívať si život? Nie.. ja som sa proste musel miešať do niečoho o čom nič nevedel. Bol som strašne zvedavý a keď tak nad tým rozmýšlam tak ešte stále aj som. Však mám rád adrenalín a zvedavosť už zabila toľkých ľudí. Aká irónia, že ma také niečo napadlo akorát teraz keď ma kvoli tej mojej zvedavosti zakopávajú zaživa..
Jaj keby tu bol niekto z tých čo ma sem dostali. Oni však mali to štastie, že odišli skôr ako ja a hlavne rýchlejšie. A to som si myslel, že pravý kamarát ťa nikdy neopustí. Bohužial niečo bolo proti.
Hmm.. ešte tak vedieť pre koho bohužial. Či pre nich, že tu boli kratšie ako ja alebo pre mňa, že im teraz závidím.
Ale závisť je zlá vlastnosť, to sa fakt nepatrí a ešte závidieť niekomu jeho smrť to už fakt nie. Heh som posledný čo odíde. Už nemá kto po mne prísť, už nemajú koho loviť. Možno to je dobre lebo tým sa stanú nepotrebnými rovnako ako sme boli my a budú sa ich chcieť zbaviť a keď sa ich zbavia my už budeme dávno zabudnutí a ľudia budú ďalej žiť v tom, že sú výnimoční.
A sakra.. blbé drevo začína pukať. Tiež už mohli obetovať pár drobných, aby mi predĺžili život aspoň o pár sekúnd a nie takto ma zasype. Jááj život je pes no ten môj je teda poriadna sviňa. Bodaj by ich tam hore...."
...puknutie horného krytu rakvy.