Smrť nie je koniec..

Nebol to taký pokojný oddych ako predtým. Radovať sa či smútiť. Mať rád či nenávidieť. To sú otázky, ktoré sa jej krútia hlavou..
"Niééééééééééééé!" akoby zo zlého sna sa ozval výkrik. Je to hlas, ktorý veľmi dobre pozná. Je to hlas niekoho veľmi blízkeho jej srdcu. Je to hlas Moniky, jej najlepšej kamarátky, ktorej zachránila život. Bolesť z miest kde sa nachádza srdce ju zlomila. Nedokáže sa ani pohnúť a ani brániť. V tejto chvíli vie len jedno. Presne v tejto chvíli umrela Monika, najlepšia kamoška, ktorá s ňou vydržala všetky vrtochy a ktorá pri nej stála v najhorší časoch..
Hlboký nádych, ešte jeden, no ďalší už necíti. Prejsť vlastnou smrťou je drastické, no zažiť smrť jednej z najmilších osôb je nad jej sily. V tejto chvíli stratila všetku nádej. Monika, osoba ktorej zachránila život umiera rukou osudu. Maťa to vie veľmi dobre, videla to. Defekt, šmyk, zráz, výkrik a posledné nádychy. Toto všetko sa jej teraz premieta v hlave.
"Nakoniec neunikla." od dverí sa ozval tvor, ktorého zároveň nenávidela ale bola mu vďačná.
"Nauč ma s tým bojovať! Nemôžem tu len tak sedieť!"
"Nie je to také ľahké ako si myslíš." znie pevná odpoveď, v ktorej však počuť súcit.
"Nič, naozaj nič už nemôže byť horšie ako toto!"
"U Vás hore hovorievate: Nikdy nehovor nikdy. A to platí aj pre smútok. Nikdy nevieš kedy príde väčšia rana a ani to nikdy vedieť nebudeš. Buď sa s tým naučíš žiť alebo odídeš večne odpočívať.."
"Neodídem kým nezistím ako pomôcť všetkým ľuďom, ktorý sa nevedia brániť!"
"Z tvojho hlasu hovorí hnev a nenávisť. Táto zbraň je však dvojsečná. Ľahko Ťa privedie do pasce a ľahko Ťa môže ovládať. Keď sa naučíš kontrolovať svoje pocity, naučíš sa bojovať. No ak sa rozhodneš pre túto voľbu, bude Ťa čakať dlhá cesta. Teraz poď so mnou."
"Ale kam? Nikam nechcem ísť, chcem pomáhať, pomáhať a dávať nádej."
"Och áno nádej. Ďalšia z vecí, ktorou sa ľudia chlácholia a zastierajú ňou strach. Teraz poď, čaká na Teba ďalšia voľba."
"Ale.."
"Nie teraz nie je čas na otázky. Skôr ako pôjdeme ti ja položím jednu a snáď ňou umlčím tvoje. Čo je to smútok a čo je to šťastie? Dá sa radovať z niečoho, čo je pre iných smutné? Ak áno existuje vôbec rozdiel medzi smútkom a šťastím? Ak dokážeš zodpovedať na tieto otázky, dám ti možnosť dokázať.."
"..dokázať tú odpoveď." dokončila Maťa.
"A teraz poďme."
Vyšli von pokračovali smerom k stene, ktorú zahaľovala temnota. Ako sa približovali, objavili sa malé mihotajúce sa svetielke. Keď prišli na miesto, Maťa zistila, že tie svetielka sú duše. Uvidela aj Adrianu no tá si ju vôbec nevšímala. Všetky duše žiarili šťastím a vyzerali, že sa chystajú na dlhú cestu.