Smrť nie je koniec..

Nový začiatok(časť 3.)

"Kto vlastne si? A kde to som?"
"Miesto nie je dôležité. A kto som? Pozri." z tmy sa zjavila zvrásnená tmavočervená tvár s výrazom tvrdým ako oceľ, čierne vlasy v dvoch prameňoch, svalnaté telo oblečené do niečoho, čo sa podobalo na košelu z tvrdej kože, okolo pásu na opasku z ocele pripnutý modro sa jagajúci meč. Nohy pokryté hustými chlpmi zakončené troma prstami.
"T-ty si d-diabol?" znie zhrozený a vystrašený hlas Martiny nad ktorým sa len neznámy smeje akoby na túto otázku čakal celý čas.
"Nie všetko čo si počula o pekle je pravda. Ale na vysvetľovanie bude čas neskôr. Teba teraz asi viac zaujíma ako dostať svojej život späť."
"Áno, samozrejme. Ale i tak nechápem veľa veciam a chcela by som na ne vedieť odpoveď," odpovedá trocha s rešpektom Martina, ktorá si ešte stále nezvykla na podobu hostiteľa.
"To je samozrejmé, najprv však budeš musieť prejsť trénovaním a učením."
"Trénovaním na čo?"
"Všetko sa dozvieš časom, zatiaľ ti len poviem, že nie všetko sa ti bude páčiť a všetko má svoju odvrátenú tvár."
"Dobre, počkám kým sa bude dať."
"Teraz poď so mnou, odvediem Ťa tam, kde sa žiadny živý človek nedostane, do Mesta Duší."
Martina s neistotou stúpila do prázdna no zistila, že pod nohou sa jej objavil neviditeľný schod a potom ďalší a ďalší. Takto prešla až do miesta, v ktorom sa jej podlomili kolená. Už nevládalaďalej ísť, po celom dni plnom hrôzy, strachu, utrpenia už jednoducho nevládala. Jediná vec, ktorá ju dokázala postaviť na nohy bolo to, že dostala druhú šancu, dostala šancu zvrátiť svoj osud a jej osud teraz ležal v jej vlastných rukách.
Na vrchole chodov bol portál z poza ktorého ju a jej boj sledoval celý čas on. Neznámy muž s podobou, ktorá sa najviac približovala podobe čertov z rozprávok. To on ju sem zavolal, on jej dal tú šancu a on vie odpovede na všetky otázky. Dozvie sa ich po prechode portálom alebo bude ďalej tápať v neistote?